Dve alebo desať? Komu prekáža konkurencia?

dňa 26. januára 2022 zverejnil portál Odpady-portal.sk príspevok  venovaný problematike triedeného zberu odpadov pod názvom: „ ZMOS sa sťažuje na cenový dumping OZV. Pomohlo by stanoviť minimálne trhové podiely?“, kde okrem viacerých konštatovaní bol prezentovaný návrh združenia samospráv na vyradenie najmenších OZV zo systému stanovením minimálneho trhového podielu aspoň na úrovni 10%.

Zo stanoviska našej spoločnosti  k návrhu vylúčenia malých OZV zo systému  a ponechania dvoch OZV namiesto desiatich  vyberáme:

Naša spoločnosť  1. východoslovenská OZV, s.r.o. patrí síce medzi organizácie zodpovednosti výrobcov /OZV/ s krátkou históriou, avšak  naše skúsenosti sú viac ako štvrťstoročné, nadobudnuté  pôsobením u viacerých subjektov patriacich do štruktúry odpadového hospodárstva. Z tohto dôvodu naša perspektíva vnímania pertraktovanej problematiky nie je len jednostranná, či orientovaná výlučne na OZV, ktoré sú parciálnym subjektom v rámci nakladania s triedeným odpadom.

S nastavením prahových hodnôt trhového podielu rozhodujúcich o tom, či OZV bude môcť na trhu pôsobiť sa absolútne nestotožňujeme. Obmedzením pôsobenia OZV s nízkych trhovým podielom sa neúmerne posilní postavenie najväčších OZV a súťaž bude v maximálnej miere obmedzená. Navyše vstup nových OZV na trh bude prakticky absolútne vylúčený. Za súčasných podmienok by nastavením trhových podielov  minimálne  na úrovni 10% - ako to navrhuje združenie samospráv - zostali na trhu dve OZV z terajších desiatich OZV,ktorým bola udelená autorizácia v zmysle platných predpisov a ktoré splnili náročné podmienky pre udelenie autorizácie.

Globálna pandémia ochorenia COVID-19 spôsobila, že množstvo podnikateľských subjektov je doslova na hrane svojho pôsobenia.  Je preto  prirodzené a logické, že takýto podnikateľský subjekt sa bude usilovať o optimalizáciu  svojich výdavkov aj porovnávaním ponúk  jednotlivých OZV pôsobiacich na trhu za účelom obstarania zmluvy o plnení vyhradených povinností výrobcu. Obmedzením pôsobenia väčšiny OZV na trhu,  by sa výber výrobcov značne zmenšil. OZV si nekonkurujú len sadzbami za jednotlivé komodity, ale aj úrovňou kvality služieb, komunikáciou, ústretovosťou, dynamikou poskytovania relevantných informácií, či spätnou väzbou o efektivite a účelnosti vynaložených finančných prostriedkov.

Je zrejmé, že vplyvom nových legislatívnych povinností či už vo vzťahu k litteringu, pripravovanej ekomodulácii, či iných legislatívnych povinností bude mať za následok  ďalšie navyšujúce sa náklady pre výrobcov v najbližšom období.  Zúženie počtu OZV a tým aj konkurencie na trhu môže mať za následok ďaleko vyššie tempo nárastu cien, ako pri zachovaní zdravého konkurenčného prostredia.

Konštatovanie zástupcu združenia samospráv o nereálne nízkych poplatkoch a z toho prameniaci nedostatok finančných prostriedkov v systéme, či cenovom dumpingu,  vnímame kriticky a to predovšetkým kvôli  zovšeobecneniu.  Máme za to, že pokiaľ tu je skutočne obava z takéhoto stavu, alebo pokiaľ takáto skutočnosť už nastala, je potrebné pomenovať konkrétne  subjekty a nie  paušalizovať smerom k malým OZV. Ak je v niektorých samosprávach vinou nízkych, nereálnych cien pre výrobcov poddimenzovaný  triedený  zber,  nedostatok  zberných nádob, či nedostatočná  frekvencia vývozu, je potrebné ich rigidne konkretizovať. Podobne ako je potrebné poukázať na  tie OZV, ktoré nedodržujú podmienku uzavrieť zmluvu  s výrobcami za nediskriminačných podmienok.

Rozdielne  sadzby medzi jednotlivými OZV za vymedzené komodity nezakladajú automaticky predpoklad, že OZV s nižšími sadzbami si svoje povinnosti nebude plniť v súladne s relevantnou legislatívou a vymedzenými cieľmi, podobne ako veľkosť OZV negarantuje plnenie si všetkých zákonných povinností.

Akékoľvek nastavenie trhových podielov rozhodujúcich o tom, či OZV bude môcť na trhu pôsobiť sa absolútne prieči celému konceptu hospodárskej súťaže. Inštitút hospodárskej súťaže patrí podľa čl. 3 ods. 1 písm. b) Zmluvy o fungovaní Európskej únie do výlučnej právomoci EÚ a členské štáty majú v súlade so zásadami subsidiarity a proporcionality len obmedzené právomoci. Politiky v oblasti hospodárskej súťaže od počiatku smerovali k podpore zdravého fungovania súťaže a to prostredníctvom trojpilierovej sústavy – sankcionovanie kartelových dohôd, zákazu zneužívania dominantného postavenia a napokon aj prostredníctvom regulácie koncentrácií. Je evidentné, že snahy Európskej únie, ale aj Slovenskej republiky, smerujú k podpore súťaže a nie k jej obmedzovaniu.

Namieste je otázka, či proklamovaná vina malých OZV  nie je len zámienkou pre zbavenie sa konkurencie, či vyradenie najmenších OZV zo systému je vo verejnom záujme, komu a za akým účelom má slúžiť vylúčenie najmenších OZV a ako sa zúženie počtu OZV v budúcnosti odrazí na fungovaní  celého systému triedeného zberu, vrátane výšky recyklačných poplatkov  pre výrobcov.